|
xx |
x |
|
|
 |
|
Kontakti |
Sot
ėshtė
|
|
SHQIP
IMUNOLOGJIA
BAKTERIOLOGJIA
VIROLOJI
MIKOLOGJIA
PARAZITOLOGJIA |
 |
 |
 |
 |
|
ANGLISHT
HYRJE
IMUNOLOGJIA
BAKTERIOLOGJIA
VIROLOGJIA
PARAZITOLOGJIA
MIKOLOGJIA
PORTUGALISHT
SPANJOLLISHT
KĖRKO
|
IMUNOLOGJIA
Pėrktheu: Dr. Lul Raka, Asistent i Mikrobiologjisė nė Fakultetin e
Mjekėsisė tė Universitetit tė Prishtinės dhe Mikrobiolog nė Departamentin e
Mikrobiologjisė tė Institutit Kombėtar tė Shėndetėsisė Publike tė Kosovės-
Prishtinė, Kosovė Imunologjia ėshtė shkencė qė studion mbrojtjen dhe pėrgjigjen e
organizmit tonė ndaj makromolekulave tė huaja ose mikroorganizmave
invadues (virusėt, bakteret, fungjet, protozoat ose parazitėt). Pėrveē
mikroorganizmave tė huaj, trupi i njeriut mund tė zhvillojė pėrgjigje
imunologjike edhe ndaj proteinave vetanake ose molekulave tė tjera (sėmundjet
autoimmune) dhe kundėr qelizave tė dėmtuara nė imunitetin ndaj virusėve
dhe tumorėve.
Vija e parė e mbrojtjes ndaj mikroorganizmave tė huaj ėshtė bariera e
jashtme-lėkura, qė pengon depėrtimin e mikrobeve nė brendi tė organizmit.
Nėse mikrobet e kalojnė barierėn lėkurore apo mukotike, atėherė
organizmi reagon menjėherė pėrmes disa qelizave qė pėrgjigjen ndaj
pranisė sė tyre. Kėto qeliza janė makrofagjet dhe neutrofilet, tė cilat
i fagocitojnė mikrobet e huaja dhe i shkatėrrojnė ato pa patur nevojė
pėr ndihmėn e antitrupave. Pėrgjigja e menjėhershme vjen edhe nga disa
komponenta mbrojtėse qė e privojnė mikrobin nga materiet e domosdoshme
pėr jetė (p.sh. hekuri). Kėto komponenta hasen nė indin epitelial, nė
sekrecione (lotėt dhe pėshtyma) dhe nė qarkullimin e gjakut. Kjo formė e
imunitetit ėshtė e lindur ose jospecifike dhe gjithmonė ėshtė nė
gatishmėri pėr tu pėrgjigjur nė invadimin e mikroorganizmave nga jashtė.
Vija e dytė e mbrojtjes ėshtė imuniteti specifik, tė cilit i duhen disa
ditė pėr tu pėrgjigjur nė invadimin parėsor (infeksioni me njė
organizėm qė nuk ka ndodhur mė parė). Te sistemi specifik imunologjik,
vėrehet prodhimi i antitrupave (proteina tė tretshme qė lidhen me
antigjenėt e huaj) dhe pėrgjigja qelizore imunitare, nė tė cilėn qelizat
specifike i njohin patogjenėt e huaj dhe i shkatėrrojnė ato. Te virusėt
dhe tumorėt, ky lloj i imunitetit ėshtė esencial pėr njohjen dhe
shkatėrrimin e qelizave vetjake qė janė tė infektuara nga virusėt apo
qelizat malinje tė tumorit. Pėrgjigja dytėsore ėshtė zakonisht shumė mė
e theksuar sesa ajo parėsore pėr shkak tė aktivizimit tė qelizave
memorike B dhe T. Nė kėtė seksion do tė shohim se si ndėrveprojnė
qelizat e sistemit imunologjik me njėra tjetrėn pėrmes njė numri tė madh
tė molekulave sinjalizuese me qėllim qė tė krijohet njė pėrgjigje e
bashėkrenditur. Kėto sinjale realizohen pėrmes proteinave dhe stimulojnė
qelizat e sistemit imunologjik. Kėtij grupi i takojnė limfokinet qė
prodhohen nga qelizat e sistemit limfoid; si dhe citokinet e hemokinet
qė prodhohen nga qelizat tjera tė sistemit imunitar.
NUMRAT E KAPITUJVE NĖ
TĖ MAJTĖ JANĖ TĖ LIDHUR ME HTML FAQE TĖ ILUSTURUARA. LOGOT NĖ TĖ
DJATHTĖ QOJNĖ NĖ FAJLLET POWERPOINT DHE SHĖNIMET ACROBAT QĖ E PLOTĖSOJNĖ
VEB FAQEN. FAJLLET POWERPOINT MUND TĖ JENĖ TĖ MĖDHENJ, ANDAJ NDODH QĖ
VĖSHTIRĖ SHKARKOHEN NGA PĖRDORUESIT JASHTĖ SISTEMIT
TĖ GJITHA FAQET HTML TANI JANĖ TĖ HAPURA DHE PA FJALĖKALIM TĖ NEVOJSHĖM
VETĖM SHTYPNI NĖ NUMRIN E KAPITULLIT ME NGJYRĖ
PORTOKALLI
TĖ GJITHĖ KAPITUJT JANĖ TĖ SHOQĖRUAR ME VIDEO LIGJĖRATĖ - SHKONI KĖTU

|
|
ANGLISHT
VIDEO LIGJĖRATAT
|
 |
|
E-MAIL DR LUL RAKA |
|
|
|
Ju lutemi tregoni prej nga jeni ose tregoni mikut tuaj pėr kėtė libėr
kėtu |
ANGLISHT
BAKTERIOLOGJIA
IMUNOLOGJIA
VIROLOGJIA
PARAZITOLOGJIA
MIKOLOGJIA |
|
|
KAPITULLI 1 IMUNITETI I LINDUR (JOSPECIFIK)
Sistemi i lindur imunologjik: barierat anatomike, molekulat sekretore
dhe komponentat qelizore
|
|
|
KAPITULLI 2 KOMPLEMENTI
Sistemi i komplementit pėrbėhet nga mė se 20 proteina nė serum qė mund
tė shkaktojnė lizėn e qelizave tė lidhura me antitrupa
|
KAPITULLI 3
ANTIGJENET
Antigjenet janė substanca qė indukojnė pėrgjigjen specifike
imunologjike dhe reagojnė me prodhimet e pėrgjigjes specifike
imunologjike
|
KAPITULLI 4 STRUKTURA DHE FUNKSIONI I
IMUNOGLOBULINAVE - ANTITRUPAT
Imunoglobulinat janė proteina qė prodhohen nga plazmocitet si pėrgjigje
ndaj antigjeneve dhe funksionojnė si antitrupa
|
|
PowerPoint fajll
Acrobat fajll
Ju lutemi dėrgoni komentet dhe vėrejtjet te
Dr Richard Hunt
Kthehuni nė faqen Department of
Pathology, Microbiology and Immunology
This
page copyright 2007,
The Board of Trustees
of the University of
South Carolina
This page last changed on
Monday, March 24, 2008
Page maintained by
Richard Hunt
Please report any problems
to rhunt@med.sc.edu
|
KAPITULLI 5 TIPET E IMUNOGLOBULINAVE - IZOTIPET DHE
ALOTIPET
Izotipet janė determinanta antigjenike qė karakterizojnė klasėn dhe
subklasėn e antitrupave, pėrfshirė vargjet e rėnda dhe tė lehta
|
KAPITULLI 6 GJENETIKA E IDIOTIPEVE
Organizimi dhe ekspresioni i familjeve tė gjeneve pėr imunoglobulina
|
ANGLISHT
KAPITULLI 7 REAKSIONET ANTIGJEN-ANTITRUP DHE TESTET
DIAGNOSTIKE TĖ KĖTYRE REAKSIONEVE Natyra e reagimit antigjen-antitrup
Aftėsia dhe nevoja e antitrupave Bazat e reaksioneve kryqėzuese Parimet e testeve mė tė shpeshta tė reaksioneve antigjen-antitrup
|
KAPITULLI 8
KRIJIMI I ANTITRUPAVE
Karakteristikat e pėrgjigjes specifike imunologjike- pėrgjigja parėsore
dhe dytėsore e antitrupave ngjarjet molekulare qė pėrfshihen nė kyējen
e klasėve tė imunoglobulinave dhe ekspresionin e imunoglobulinave
|
KAPITULLI 9 QELIZAT QĖ MARRIN PJESĖ NĖ PĖRGJIGJEN
IMUNOLOGJIKE
Vėshtrim mbi llojet e ndėrveprimeve qelizore dhe molekulave tė nevojshme
pėr imunitetin specifik
|
KAPITULLI 10 KOMPLEKSI KRYESOR I
HISTOKOMPATIBILITETIT
Struktura dhe funksioni i molekulave qelizore sipėrfaqėsore tė pėrfshira
nė ndėrveprimet qelizore; kompleksi kryesor i molekulave tė
histokompatibilitetit, receptorėt e limfociteve T, kompleksi CD3 dhe
molekulat ndihmėse e kostimulatore
|
KAPITULLI 11 PĖRGJIGJA NDAJ ANTIGJENIT
Llojet e ndryshme tė antigjeneve qė njihen nga limfocitet T dhe B.
Biologjia e qelizės dhe rėndėsia e rrugėve tė ndryshme pėr pėrpunimin
dhe prezentimin e antigjenit nga klasėt I dhe II tė MHC. Bazat
eksperimentale pėr restriksionin e MHC. Roli i timusit nė pėrcaktimin e
repertoarit tė receptorėve tė limfociteve T. Superantigjenet
|
KAPITULLI 12 IMUNITETI QELIZOR
Ndėrveprimet mes limfociteve ndihmėse T dhe limfociteve B pėr krijimin e
antitrupave kundėr proteinave tė konjuguara me haptene dhe proteinave
komplekse. Antigjenet e pavaruara nga timusi
|
KAPITULLI 13 IMUNORREGULLIMI
Subpopullacioni i qelizave ndihmėse T: Th1 dhe Th2. Citokinet dhe
izotipet. Aktivizimi i makrofagjeve nga citokinet dhe veprimi i tyre.
Maturimi dhe mekanizmi i shkatėrrimit me anė tė limfociteve T-
citolitike. Veēoritė e mekanizmave tė tjerė tė shkatėrrimit. Proceset e
imunorregullimit.
|
|
|
SHQIP - ALBANIAN
KAPITULLI 14 IMUNIZIMI
Imunizimi aktiv dhe pasiv. Aplikimet dhe problemet e mėnyrave natyrore
dhe artificiale tė imunizimit. Qasja moderne nė imunizim
|
KAPITULLI 15 KOMPLEKSI KRYESOR I HISTOKOMPATIBILITETIT GJENETIKA DHE RĖNDĖSIA NĖ
TRANSPLANTIMLokuset kryesore tė MHC dhe prodhimet e
tyre. Baza gjenetike e heterogjenitetit tė MHC nė popullatė. Shpėrndarja
e molekulave tė MHC nė qeliza tė ndryshme. Si zbulohen antigjenet MHC (tipizimi
i indeve). Roli i MHC nė transplantim, funksione imune dhe sėmundje
|
KAPITULLI 16 TOLERANCA DHE AUTOIMUNITETI
Parimi dhe rėndėsia e tolerancės. Faktorėt qė pėrcaktojnė induksionin e
tolerancės. Mekanizmi i induksionit tė tolerancės. Parimet e
autoimunitetit dhe sėmundjes. Vetitė e sėmundjeve kryesore autoimune.
Teoritė e etiologjisė sė sėmundjeve autoimune
|
KAPITULLI 17 MBINDJESHMĖRIA
Klasifikimi i reaksioneve tė mbindjeshmėrisė. Sėmundjet qė shoqėrohen me
reaksione tė mbindjeshmėrisė. Mekanizmi i dėmtimit nė reaksionet e
mbindjeshmėrisė. Metodat e diagnozės sė gjendjeve qė shkojnė me
mbindjeshmėri. Trajtimi i sėmundjeve qė shkaktohen nga mbindjeshmėria
|
KAPITULLI 18 IMUNOLOGJIA E TUMORĖVE
Dėshmitė e reaktivitetit imunologjik ndaj tumorėve. Ndryshimet qelizore
gjatė malinjitetit. Komponentat e nikoqirit qė ndikojnė nė progresionin
malinj. Komponentat e qelizave tumoroze qė mbrojnė nga reagimi
imunologjik. Arsyeshmėria pėr imunoterapi
|
KAPITULLI 19 IMUNODEFICIENCAT
Imunodeficiencat parėsore dhe dytėsore. Imunodeficiencat te AIDS. Tipet
kryesore tė imunodeficiteve dhe veēoritė e tyre. Raporti mes vendit tė
lezionit dhe imunodeficitit rezultues. Testet diagnostike pėr deficitet
e ndryshme imunitare
|
|
|
|
ANGLISHT
BAKTERIOLOGJIA
IMUNOLOGJIA
VIROLOGJIA
PARAZITOLOGJIA
MIKOLOGJIA
SPANJOLLISHT
BACTERIOLOGĶA
INMUNOLOGķA
VIROLOGĶA
PORTUGALISHT
BACTERIOLOGIA
SHQIP
IMUNOLOGJIA
BAKTERIOLOGJIA
MIKOLOGJIA
PARAZITOLOGJIA
|
|
 |